Máme tu ďalší deň . Vonku mrzne a teplota klesla na -5 stupňov . Ešte pred odchodom naštartujeme služobné auto aby sme do práce odchádzali v teple. Šofér si odstráni z okien námrazu a môžeme vyraziť.
Niekoho však napadne jednoduchšie riešenie škrabania okien. Dá si postaviť na kávu . Po jej zaliati príde s kanvicou k autu a vriacou vodou obleje čelné okno auta. Úžasný nápad s ešte dokonalejším výsledkom v podobe prasknutého čelného skla. S obdivom mu zatlieskam. Zo zadných radov sa ozve nezabudnuteľná veta : Z neho žiadny mentálny atlét nikdy nebude !!
Konečne sa pohneme smerom do práce . Šofér nikdy nezabudne presne trafiť každú dieru na ceste. Veď už šesť mesiacov jazdíme rovnakou trasou a najlepšie terénne auto ja služobné . Tak prečo by sa mal aspoň jednej vyhnúť. Jazda na plný plyn je samozrejmosťou , veď gumy máme zimné , čo by sa mohlo stať ?!
Na semafore svieti oranžová , nasleduje červená a mi sa rútime do križovatky. Heslo silnejší pes j..e je pravdivé . Všetci ostatný stoja a naše Dukato sa rúti cez križovatku . Za okamih sa blížime k ďalšej križovatke . Nikto v aute už nepochybuje ako to skončí . Šofér nás drží v napätí do posledného metra pred semaforom. Nakoniec na prekvapenie brzdí a mi si zblízka obzeráme prasknuté predné sklo po jeho rannom nápade.
Stojíme ! Je zelená , šofér nereaguje . Sme trpezlivý . Znovu oranžová , červená , zelená ...
Pán si praje inú farbu ?? položím otázku šoférovi . Konečne sa rozbiehame štýlom relay dakar .
Ešte jeden kilometer a sme v práci . Tu v dedine stojí informačný radar . Už z diaľky vidíme hodnotu 70km/hod . Dokázal to , ideme rýchlejšie ako včera. Šofér je na svoj výkon patrične hrdý .
Z neho už proste žiadny mentálny atlét nebude !